本經與巴利聖典第133經《一夜賢者頌經》的內容完全相同。本經中的《賢善一夜偈》是一段佛陀親口所說的詩偈,為大眾廣為流傳。

    本經中的《一夜賢者頌》這首詩偈在很多的經典中也出現過,除了本篇經文以外,例如《中阿含》第166經的《釋中禪室尊經》、與《中阿含》第167經的《阿難說經》都曾出現過。

不追憶過去,不期待未來;
過去已過去,未來未到來;
現在所生法,當處即觀照。
智者修持那,不執不動搖。
熱忱今日事,誰知明日死?
絕無不遭遇,死之大軍者!
如此熱忱住,日夜不懈惰;
此一夜賢者,寂靜牟尼說。

    什麼是「一夜賢」?「一夜」在巴利語是“ratta”的意思,是指24小時的一整天。

    「一夜賢」(Bhaddekaratta),是指「美好的一天」,沒有「浪費」、「虛擲」、「白過」的一天。

    這首《一夜賢者頌》,大意是說:

    六根對過去的六塵所生的六識不再有回味、追憶、喜愛、迷戀、執著;六根對未來的六塵所生的六識,沒有所期待、渴愛、與欲求;六根對現在當下的六塵所生的六識也不生起貪愛、執著。

    有智慧的修行者應當在一天之中如此修持(斷除貪、瞋、癡),因為誰知道明天會不會與死亡的魔軍相遇(失去生命)呢?

    這樣努力不懈的一天,就是沒有虛度的一天。

    希望藉此經文真實語的威德力,令大家速證解脫涅槃。

    也願以此譯讀經文的功德,迴向給護持佛法的四大天王、三十三天諸神與帝釋、夜摩天、兜率陀天、化樂天、他化自在天、梵天、與大梵天王,以及一切護持正法及佛弟子的龍天護法善神,願你們大家都隨喜這份功德。願你們都平安、喜樂,眷屬、威勢、歡樂、美貌、天壽都不斷增長,願你們都能很快的正向解脫、趨向涅槃。

選譯自《中阿含經》之《溫泉林天經》

喬正一白話譯於西元2015/7/12八關齋戒日

    我是這樣聽聞的:

    有一次,佛陀在古印度的王舍城遊方,暫時住在迦蘭哆竹林園林裡。

    當時,三彌提尊者也在王舍城遊方,他是住在溫泉林中。

    溫泉林這個地方實在是個地靈人傑的福地,三彌提尊者每日例行的慣例總是在第二天清晨從禪房中出來,走向溫泉,脫掉袈裟並置於岸上,入溫泉裡泡澡,泡完澡後,他會擦拭身體,將衣服穿上。

    有一位天神,他的身形非常的俊美,相貌巍巍,在某夜的黎明時分出現在三彌提尊者的住處,這位天神對尊者稽首頂禮後站在一旁。

    由於這位天神的容貌實在漂亮俊美,身上又散放出非常美妙的光華,照亮了整座溫泉林。

    天神開口問三彌提尊者:「尊者!請問您可曾聽過《一夜賢者頌》這首詩偈嗎?」

    三彌提尊者回答這位天神:「沒有。」

    他反問天神:「那你呢? 你有聽過這首詩偈嗎?」

    「我也沒有。」

    三彌提尊者反問:「那麼誰聽過這首詩偈呢?」

    天神說:「世尊在王舍城遊方,住在迦蘭哆竹林園裡,世尊知道這首詩偈。尊者!您不妨前去請教世尊。因為這首《一夜賢者頌》,有法有義,為梵行之本,趣智、趣覺、趣於涅槃,凡族姓者至信、捨家、無家、學道,都一定通曉這首詩偈。」

    當天神說完以後,向尊者稽首頂禮,繞尊者三匝後,便消失不見。

    於是,三彌提尊者聽從天神的建議,在天剛亮沒多久的時刻,便來到佛陀的面前,他向佛陀稽首頂禮,然後坐在一旁,將剛剛遇到天神的經過都一五一十地向世尊報告。

  世尊問:「三彌提!你可知那位天神是從何處而來?他的名字叫什麼嗎?」

    「世尊!我都不知道。」

    「三彌提!那位天神的名字叫做正殿,他是守護三十三天的大將軍。」

    「哦!原來如此。世尊!現在是適當的時機,若世尊肯為諸比丘解說《一夜賢者頌》,諸比丘定當依法善受持。」

    「三彌提!仔細地聽好!牢牢的記住!我現在就你們說這首詩偈。」

    「好的。」

    諸比丘很恭敬地受教而聽。

    佛陀說:

「慎莫念過去,亦勿願未來;過去事已滅,未來復未至。
 現在所有法,彼亦當為思;念無有堅強,慧者覺如是。
 若作聖人行,孰知愁於死?我要不會彼,大苦災患終。
   如是行精勤,晝夜無懈怠;是故常當說,跋地羅帝偈。」

    佛陀說完以後,便從座位起身,走入禪室中靜坐。

    諸比丘聽完以後便彼此討論:「世尊只是為我們大略說了這首詩偈,可是卻沒有為我們進一步解釋其中的含義便離開了,不知僧團中還有哪一位長老可以為我們詳細解釋這首詩偈呢?」

    這時,有人提議道:「大迦旃延尊者深受世尊及諸有智的梵行者所稱讚,不如我們一起去向長老請教吧。」

    大家都沒有意見,於是,諸比丘前往大迦旃延尊者的住處,彼此互相問訊,然後各自就座,提出這首詩偈求教大迦旃延尊者。

    大迦旃延尊者譴責諸比丘:「諸位賢者!請聽我用比喻來解釋,有智慧的人可以從比喻中理解其中的意義。

    諸位賢者!就好比有人想要果實,於是手持利斧走入森林,他看見大樹的根、莖、節、枝葉、花、果實,但此人並沒有觸及到樹的根、莖、節、果實,只觸及到樹的枝葉。

    諸位賢者,你們現在就是這樣,你們不去求教世尊,卻反而過來問我這首詩偈的意義,這是捨本逐末、很顛倒的事。

    諸位賢者!當知世尊是眼、是智、是義、是法,法主、法將,說真諦義,一切的法義都由世尊而來。

    諸位賢應該進一步去問世尊:『世尊!請問這首詩偈是什麼意思?』。」

    諸比丘說:「沒錯,大迦旃延尊者!世尊的確是眼、是智、是義、是法,法主、法將,說真諦義,現一切法義都由世尊而來。我們當時的問法的確不當。但,大迦旃延尊者常受世尊及有諸智的梵行者所稱譽,就懇請大迦旃延尊者慈悲,代替世尊為我們詳細解說其中的含義吧。」

    大迦旃延尊者說:「好吧!諸位賢者,請一起聽我解說。

    諸位賢者!『念過去』是什麼意思呢?我們都有眼睛,能夠很實在的覺知外在令人可喜、可愛的美色(人、景、物),它們(眼、塵、眼識)都與欲愛相應,心中便生出愛樂,撫摸著它們,但它們都已經成為過去。

    因為一切都已成為過去,但心識仍放不下,仍對過去的美色生起欲愛、染著;因為心識已生起了欲愛、染著,則便愛樂、迷戀、追憶於過去的美色;因已出了愛樂、迷戀、追憶,便是所謂的『念過去』。其他如:……………………都是一樣的意思。

    諸位賢者!什麼叫做『不念過去』?我們都有眼睛,能夠很實在的覺知外在令人可喜、可愛的美色(人、景、物),它們(眼、塵、眼識)都與欲愛相應,心中便生出愛樂,撫摸著它們,但它們都已經成為過去。

    因為一切都已成為過去,心識便放下了過去的美色,對過去的美色不生起欲愛、染著;因為心識對過去不生起欲愛、染著,就不會愛樂、迷戀、追憶其中;因不會愛樂、迷戀、追憶,便是所謂的『不念過去』。其他如:…………………………都是一樣的意思。

  諸位賢者!什麼叫做『願未來』?若有人的眼睛對未來的美色生出眼識,此人因為得不到未來的美色,於是心生嚮往而產生了心願,因為有了心願,則便樂著於未來的美色;因為有了愛樂,便是所謂的『願未來』。其他如:……………………若有意等都是一樣的道理。

    什麼叫做『不願未來』?若有人的眼睛對未來的美色生出眼識,此人雖然得不到未來的美色,心卻不會嚮往,也不會生出任何心願,因為沒有心願,便不會樂著於未來的美色;因為沒有愛樂,便是所謂的『不願未來』。其他如:……………………若有意等都是一樣的道理。

    什麼叫做『受現在法』?諸賢!若眼睛對當下的美色產生眼識,此人對於現在的眼識產生欲愛、染著,因眼識生起了欲愛、染著,則愛樂現在當下的美色;因有了愛樂,便是所謂的『受現在法』。其他如:………………………..都是一樣的道裡。

    什麼是『不受現在法』?諸賢!若眼睛對當下的美色產生眼識,此人對於現在的眼識不會產生欲愛、染著,因眼識沒有生起欲愛、染著,則不會愛樂現在當下的美色;因沒有愛樂,便是所謂的『不受現在法』。其他如:………………………..都是一樣的道裡。

    簡單的說,所謂『念過去』、『念現在』、『念未來』,就是對於過去、現在、未來令人喜歡的人、事、物等一切美好的現象,生起了欲愛、染著、愛樂,心被欲愛、染著、愛樂所桎梏。

    而所謂『不念過去』、『不念現在』、『不念未來』,就是對於過去、現在、未來令人喜歡的人、事、物等一切美好的現象,不會生起欲愛、染著、愛樂,心不被欲愛、染著、愛樂所纏縛,能從其中解脫之義。

    諸位賢者,你們可以將我的解說拿去向世尊求證,看看我的解說是不是正確的。」

    諸比丘聽聞大迦旃延尊者的解說以後,都善受持誦,於是從座位起身,繞尊者三匝後而離去。

    他們回到佛陀的修行之處,對佛陀稽首作禮,然後坐在一旁,將大迦旃延尊者的解說如實地向世尊報告。

    世尊聽後,便讚嘆說:「善哉!善哉!善哉!在我諸弟子中,大迦旃延尊者真是一位有眼、有智、有法、有義的弟子。我並未詳細對這首詩偈解釋其中的意義,而大迦旃延竟能解釋的如此正確又清楚。

    誠如大迦旃延比丘的解說,你們都應當如是受持,應以如是的解說來觀法義。」

    當諸比丘聽聞佛陀這樣說以後,都心生歡喜,並依法奉行。

原文/中阿含165/溫泉林天經

  我聞如是:
  一時,佛遊王舍城,在竹林迦蘭哆園。
  爾時,尊者三彌提亦遊王舍城,住溫泉林。於是,尊者三彌提夜將向旦,從房而出,往詣溫泉,脫衣岸上,入溫泉浴,浴已還出,拭體著衣。
  爾時,有一天,形體極妙,色像巍巍,夜將向旦,往詣尊者三彌提所,稽首作禮,卻住一面。彼天色像威神極妙,光明普照於溫泉岸,彼天卻住於一面已,白尊者三彌提曰:
  「比丘!受持跋地羅帝偈耶?」
  尊者三彌提答彼天曰:
  「我不受持跋地羅帝偈也。」
  尋問彼天:
  「汝受持跋地羅帝偈耶?」
  彼天答曰:
  「我亦不受持跋地羅帝偈也。」
  尊者三彌提復問彼天:
  「誰受持跋地羅帝偈耶?」
  彼天答曰:
  「世尊遊此王舍城,在竹林迦蘭哆園,彼受持跋地羅帝偈也。比丘!可往面從世尊,善受持誦跋地羅帝偈,所以者何?跋地羅帝偈者,有法有義,為梵行本,趣智、趣覺、趣於涅槃,族姓者至信捨家無家學道,當以跋地羅帝偈善受持誦。」彼天說如是,稽首尊者三彌提足,繞三匝已,即彼處沒。
  於是,尊者三彌提,天沒不久往詣佛所,稽首作禮,卻坐一面,白曰:
  「世尊!我於今日夜將向旦出房往詣彼溫泉所,脫衣岸上,入溫泉浴,浴已便出,住岸拭身。爾時,有一天形體極妙,色像巍巍,夜將向旦,來詣我所,稽首作禮,卻住一面。彼天色像威神極妙,光明普照於溫泉岸,彼天卻住於一面已,而白我曰:『比丘!受持跋地羅帝偈耶?』我答彼天:『不受持跋地羅帝偈也。』我問彼天:『汝受持跋地羅帝偈耶?』彼天答曰:『我亦不受持跋地羅帝偈也。』我復問:『誰受持跋地羅帝偈耶?』彼天答曰:『世尊遊此王舍城,住竹林迦蘭哆園,彼受持跋地羅帝偈也。比丘!可往面從世尊善受持誦跋地羅帝偈,所以者何?跋地羅帝偈者,有義、有法,為梵行本,趣智、趣覺、趣於涅槃,族姓者至信捨家無家學道,當以跋地羅帝偈善受持誦。』彼天說如是,稽首我足,繞三匝已,即彼處沒。」
  世尊問曰:
  「三彌提!汝知彼天從何處來?彼天名何耶?」
  尊者三彌提答曰:
  「世尊!我不知彼天從何所來,亦不知名也。」
  世尊告曰:
  「三彌提!彼天子名正殿,為三十三天軍將。」
  於是,尊者三彌提白曰:
  「世尊!今正是時,善逝!今正是時,若世尊為諸比丘說跋地羅帝偈者,諸比丘從世尊聞已,當善受持。」
  世尊告曰:
  「三彌提!諦聽!諦聽!善思念之,我當為汝說。」
  尊者三彌提白曰:「唯然。」
  時,諸比丘受教而聽。
  佛言:
  「慎莫念過去,亦勿願未來,過去事已滅,未來復未至。
   現在所有法,彼亦當為思,念無有堅強,慧者覺如是。
   若作聖人行,孰知愁於死?我要不會彼,大苦災患終。
   如是行精勤,晝夜無懈怠,是故常當說,跋地羅帝偈。」
  佛說如是,即從座起,入室宴坐。
  於是,諸比丘便作是念:
  「諸賢當知世尊略說此教,不廣分別,即從座起,入室宴坐:『慎莫念過去,亦勿願未來,過去事已滅,未來復未至。現在所有法,彼亦當為思,念無有堅強,慧者覺如是。若作聖人行,孰知愁於死?我要不{}[?]彼,大苦災患終。如是行精勤,晝夜無懈怠,是故常當說,跋地羅帝偈。』」
  彼復作是念:
  「諸賢!誰能廣分別世尊向所略說義?」
  彼復作是念:
  「尊者大迦旃延常為世尊之所稱譽,及諸智梵行人,尊者大迦旃延能廣分別世尊向所略說義。諸賢共往詣尊者大迦旃延所,請說此義,若尊者大迦旃延為分別者,我等當善受持。」
  於是,諸比丘往詣尊者大迦旃延所,共相問訊,却(){}[?]一面,白曰:
  「尊者大迦旃延!當知世尊略說此教,不廣分別,即從座起,入室宴坐:『慎莫念過去,亦勿願未來,過去事已滅,未來復未至。現在所有法,彼亦當為思,念無有堅強,慧者覺如是。若{}[]聖人行,孰知愁於死?我要不會彼,大苦災患終。如是行精勤,晝夜無懈怠,是故常當說,跋地羅帝偈。』我等便作是念:『諸賢!誰能廣分別世尊向所略說義?』我等復作是念:『尊者大迦旃延常為世尊之所稱譽,及諸智梵行人,尊者大迦旃延能廣分別世尊向所略說義,唯願尊者大迦旃延為慈愍故而廣說之。』」
  尊者大迦旃延告曰:
  「諸賢!聽我說喻,慧者聞喻則解其義。諸賢!猶如有人欲得求實,為求實故,持斧入林,彼見大樹成根、莖、節、枝葉、華實,彼人不觸根、莖、節、實,但觸枝葉。諸賢所說亦復如是,世尊現在捨,來就我而問此義,所以者何?諸賢!當知世尊是眼、是智、是義、是法,法主、法將,說真諦義,現一切義由彼世尊。諸賢應往詣世尊所而問此義:『世尊!此云何?此何義?』如世尊說者,諸賢等當善受持。」
  時,諸比丘白曰:
  「唯然,尊者大迦旃延!世尊是眼、是智、是義、是法,法主、法將,說真諦義,現一切義由彼世尊,我等往詣世尊所而問此義:『世尊!此云何?此何義?』如世尊說者,我等當善受持,然,尊者大迦旃延常為世尊之所稱譽,及諸智梵行人,尊者大迦旃延能廣分別世尊向所略說義,唯願尊者大迦旃延為慈愍故而廣說之。」
  尊者大迦旃延告諸比丘:
  「諸賢等共聽我所說。諸賢!云何比丘念過去耶?諸賢!比丘實有眼知色可喜、意所念愛色,欲相應,心樂,捫摸本,本即過去也。彼為過去,識欲染著;因識欲染著已,則便樂彼;因樂彼已,便念過去。如是,耳……………………實有意知法可喜、意所念愛法,欲相應,心樂,捫摸本,本即過去也。彼為過去識欲染著,因識欲染著已,則便樂彼;因樂彼已,便念過去。諸賢!如是,比丘念過去也。
  諸賢!云何比丘不念過去?諸賢!比丘實有眼知色可喜、意所念愛色,欲相應,心樂,捫摸本,本即過去也。彼為過去,識不欲染著;因識不欲染著已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不念過去。如是,耳……………………實有意知法可喜、意所念愛法,欲相應,心樂,捫摸本,本即過去也。彼為過去,識不欲染著;因識不欲染著已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不念過去。諸賢!如是,比丘不念過去也。
  諸賢!云何比丘願未來耶?諸賢!比丘若有眼、色、眼識未來者,彼未得欲得,已得心願,因心願已,則便樂彼;因樂彼已,便願未來。如是,耳……………………若有意、法、意識未來者,未得欲得,已得心願,因心願已,則便樂彼;因樂彼已,便願未來。諸賢!如是,比丘願未來也。
  諸賢!云何比丘不願未來?諸賢!比丘若有眼、色、眼識未來者,未得不欲得,已得心不願,因心不願已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不願未來。如是,耳……………………若有意、法、意識未來者,未得不欲得,已得心不願,因心不願已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不願未來。諸賢!如是,比丘不願未來也。
  諸賢!云何比丘受現在法?諸賢!比丘若有眼、色、眼識現在者,彼於現在識欲染著,因識欲染著已,則便樂彼;因樂彼已,便受現在法。如是,耳……………………若有意、法、意識現在者,彼於現在識欲染著,因識欲染著已,則便樂彼;因樂彼已,便受現在法。諸賢!如是,比丘受現在法也。
  諸賢!云何比丘不受現在法?諸賢!比丘若有眼、色、眼識現在者,彼於現在識不欲染著,因識不欲染著已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不受現在法。如是,耳……………………若有意、法、意識現在者,彼於現在識不欲染著,因識不欲染著已,則便不樂彼;因不樂彼已,便不受現在法。諸賢!如是,比丘不受現在法。
  諸賢!謂:世尊略說此教,不廣分別,即從座起,入室宴坐:『慎莫念過去,亦勿願未來,過去事已滅,未來復未至。現在所有法,彼亦當為思,念無有堅強,慧者覺如是。若{}[]聖人行,孰知愁於死?我要不會彼,大苦災患終。如是行精勤,晝夜無懈怠,是故常當說,跋地羅帝偈。』此世尊略說,不廣分別,我以此句、以此文廣說如是。諸賢!可往向佛具陳。若如世尊所說義者,諸賢等便可共受持。」
  於是,諸比丘聞尊者大迦旃延所說,善受持誦,即從座起,繞尊者大迦旃延三匝而去,往詣佛所,稽首作禮,卻坐一面,白曰:
  「世尊!向世尊略說此教,不廣分別,即從座起,入室燕坐。尊者大迦旃延以此句、以此文而廣說之。」
  世尊聞已,嘆曰:
  「善哉!善哉!我弟子中有眼、有智、有法、有義,所以者何?謂:師為弟子略說此教,不廣分別,彼弟子以此句、以此文而廣說之。如大迦旃延比丘所說,汝等應當如是受持,所以者何?以說觀義應如是也。」
  佛說如是,彼諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

中部133/摩訶迦旃延賢善一夜者經

巴利語經文
MN.133/(3) Mahākaccānabhaddekarattasuttaṃ
   279. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā rājagahe viharati tapodārāme. Atha kho āyasmā samiddhi rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya yena tapodo tenupasaṅkami gattāni parisiñcituṃ. Tapode gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsi gattāni pubbāpayamāno. Atha kho aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ tapodaṃ obhāsetvā yenāyasmā samiddhi tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā āyasmantaṃ samiddhiṃ etadavoca– “dhāresi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā”ti? “Na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā”ti? “Ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Dhāresi pana tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattiyo gāthā”ti? “Na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. Tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattiyo gāthā”ti? “Ahampi kho, bhikkhu na dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. Uggaṇhāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; pariyāpuṇāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; dhārehi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Atthasaṃhito, bhikkhu, bhaddekarattassa uddeso ca vibhaṅgo ca ādibrahmacariyako”ti. Idamavoca sā devatā; idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi.
   280. Atha kho āyasmā samiddhi tassā rattiyā accayena yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinno kho āyasmā samiddhi bhagavantaṃ etadavoca–
   “Idhāhaṃ, bhante, rattiyā paccūsasamayaṃ paccuṭṭhāya yena tapodo tenupasaṅkamiṃ gattāni parisiñcituṃ. Tapode gattāni parisiñcitvā paccuttaritvā ekacīvaro aṭṭhāsiṃ gattāni pubbāpayamāno. Atha kho bhante, aññatarā devatā abhikkantāya rattiyā abhikkantavaṇṇā kevalakappaṃ tapodaṃ obhāsetvā yenāhaṃ tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā ekamantaṃ aṭṭhāsi. Ekamantaṃ ṭhitā kho sā devatā maṃ etadavoca– ‘dhāresi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā’”ti?
   “Evaṃ vutte ahaṃ, bhante, taṃ devataṃ etadavocaṃ– ‘na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañcā’ti? ‘Ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Dhāresi pana tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattiyo gāthā’ti? ‘Na kho ahaṃ, āvuso, dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. Tvaṃ panāvuso, dhāresi bhaddekarattiyo gāthā’ti? ‘Ahampi kho, bhikkhu, na dhāremi bhaddekarattiyo gāthāti. Uggaṇhāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; pariyāpuṇāhi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca; dhārehi tvaṃ, bhikkhu, bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca. Atthasaṃhito, bhikkhu, bhaddekarattassa uddeso ca vibhaṅgo ca ādibrahmacariyako’ti. Idamavoca, bhante, sā devatā; idaṃ vatvā tatthevantaradhāyi. Sādhu me, bhante, bhagavā bhaddekarattassa uddesañca vibhaṅgañca desetū”ti. “Tena hi, bhikkhu, suṇāhi, sādhukaṃ manasi karohi; bhāsissāmī”ti. “Evaṃ, bhante”ti kho āyasmā samiddhi bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca–
   “Atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ;
   Yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ.
   “Paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati;
   Asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye.
   “Ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve;
   Na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā.
   “Evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ;
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   Idamavoca bhagavā; idaṃ vatvāna sugato uṭṭhāyāsanā vihāraṃ pāvisi. Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ acirapakkantassa bhagavato, etadahosi– “idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho –
   “Atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ;
   Yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ.
   “Paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati;
   Asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye.
   “Ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve;
   Na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā.
   “Evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ;
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   “Ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyā”ti?
   Atha kho tesaṃ bhikkhūnaṃ etadahosi– “ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ; pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. Yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā”ti.
   281. Atha kho te bhikkhū yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā āyasmatā mahākaccānena saddhiṃ sammodiṃsu. Sammodanīyaṃ kathaṃ sāraṇīyaṃ vītisāretvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etadavocuṃ “idaṃ kho no, āvuso kaccāna, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya …pe…
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   “Tesaṃ no, āvuso kaccāna, amhākaṃ, acirapakkantassa bhagavato, etadahosi– idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya …pe…
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   “Ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyāti? Tesaṃ no āvuso kaccāna, amhākaṃ etadahosi– ‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ. Pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. Yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’ti. Vibhajatāyasmā mahākaccāno”ti.
   “Seyyathāpi, āvuso, puriso sāratthiko sāragavesī sārapariyesanaṃ caramāno mahato rukkhassa tiṭṭhato sāravato atikkammeva mūlaṃ atikkamma khandhaṃ sākhāpalāse sāraṃ pariyesitabbaṃ maññeyya; evaṃ sampadamidaṃ āyasmantānaṃ satthari sammukhībhūte taṃ bhagavantaṃ atisitvā amhe etamatthaṃ paṭipucchitabbaṃ maññatha. So hāvuso, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati, cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto vattā pavattā atthassa ninnetā amatassa dātā dhammassāmī tathāgato. So ceva panetassa kālo ahosi yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, yathā vo bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāthā”ti.
   “Addhāvuso kaccāna, bhagavā jānaṃ jānāti, passaṃ passati, cakkhubhūto ñāṇabhūto dhammabhūto brahmabhūto vattā pavattā atthassa ninnetā amatassa dātā dhammassāmī tathāgato. So ceva panetassa kālo ahosi yaṃ bhagavantaṃyeva etamatthaṃ paṭipuccheyyāma; yathā no bhagavā byākareyya tathā naṃ dhāreyyāma. Api cāyasmā mahākaccāno satthuceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ; pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. Vibhajatāyasmā mahākaccāno agaruṃ karitvā”ti.
   “Tena hāvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha; bhāsissāmī”ti. “Evamāvuso”ti kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa paccassosuṃ. Āyasmā mahākaccāno etadavoca–
   “Yaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya …pe…
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   Imassa kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi–
   282. “Kathañca, āvuso, atītaṃ anvāgameti? Iti me cakkhu ahosi atītamaddhānaṃ iti rūpāti – tattha chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto atītaṃ anvāgameti. Iti me sotaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti saddāti …pe… iti me ghānaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti gandhāti… iti me jivhā ahosi atītamaddhānaṃ iti rasāti… iti me kāyo ahosi atītamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti… iti me mano ahosi atītamaddhānaṃ iti dhammāti – tattha chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto atītaṃ anvāgameti– evaṃ kho, āvuso, atītaṃ anvāgameti.
   “Kathañca āvuso, atītaṃ nānvāgameti? Iti me cakkhu ahosi atītamaddhānaṃ iti rūpāti– tattha na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto atītaṃ nānvāgameti. Iti me sotaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti saddāti …pe… iti me ghānaṃ ahosi atītamaddhānaṃ iti gandhāti… iti me jivhā ahosi atītamaddhānaṃ iti rasāti… iti me kāyo ahosi atītamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti… iti me mano ahosi atītamaddhānaṃ iti dhammāti – tattha na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa, na tadabhinandati, na tadabhinandanto atītaṃ nānvāgameti– evaṃ kho, āvuso, atītaṃ nānvāgameti.
   283. “Kathañca āvuso, anāgataṃ paṭikaṅkhati? Iti me cakkhu siyā anāgatamaddhānaṃ iti rūpāti– appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ paṇidahati, cetaso paṇidhānapaccayā tadabhinandati, tadabhinandanto anāgataṃ paṭikaṅkhati. Iti me sotaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti saddāti …pe… iti me ghānaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti gandhāti… iti me jivhā siyā anāgatamaddhānaṃ iti rasāti… iti me kāyo siyā anāgatamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti… iti me mano siyā anāgatamaddhānaṃ iti dhammāti– appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ paṇidahati, cetaso paṇidhānapaccayā tadabhinandati, tadabhinandanto anāgataṃ paṭikaṅkhati– evaṃ kho, āvuso, anāgataṃ paṭikaṅkhati.
   “Kathañca, āvuso, anāgataṃ nappaṭikaṅkhati? Iti me cakkhu siyā anāgatamaddhānaṃ iti rūpāti– appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ nappaṇidahati cetaso appaṇidhānapaccayā na tadabhinandati, na tadabhinandanto anāgataṃ nappaṭikaṅkhati. Iti me sotaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti saddāti …pe… iti me ghānaṃ siyā anāgatamaddhānaṃ iti gandhāti… iti me jivhā siyā anāgatamaddhānaṃ iti rasāti… iti me kāyo siyā anāgatamaddhānaṃ iti phoṭṭhabbāti… iti me mano siyā anāgatamaddhānaṃ iti dhammāti – appaṭiladdhassa paṭilābhāya cittaṃ nappaṇidahati, cetaso appaṇidhānapaccayā na tadabhinandati, na tadabhinandanto anāgataṃ nappaṭikaṅkhati– evaṃ kho, āvuso, anāgataṃ nappaṭikaṅkhati.
   284. “Kathañca, āvuso, paccuppannesu dhammesu saṃhīrati? Yañcāvuso, cakkhu ye ca rūpā ubhayametaṃ paccuppannaṃ. Tasmiṃ ce paccuppanne chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu saṃhīrati. Yañcāvuso, sotaṃ ye ca saddā …pe… yañcāvuso, ghānaṃ ye ca gandhā… yā cāvuso, jivhā ye ca rasā… yo cāvuso, kāyo ye ca phoṭṭhabbā… yo cāvuso, mano ye ca dhammā– ubhayametaṃ paccuppannaṃ. Tasmiṃ ce paccuppanne chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa tadabhinandati, tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu saṃhīrati– evaṃ kho, āvuso, paccuppannesu dhammesu saṃhīrati.
   “Kathañca āvuso, paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati? Yañcāvuso, cakkhu ye ca rūpā– ubhayametaṃ paccuppannaṃ. Tasmiṃ ce paccuppanne na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati. Yañcāvuso, sotaṃ ye ca saddā …pe… yañcāvuso, ghānaṃ ye ca gandhā… yā cāvuso, jivhā ye ca rasā… yo cāvuso, kāyo ye ca phoṭṭhabbā… yo cāvuso, mano ye ca dhammā– ubhayametaṃ paccuppannaṃ. Tasmiṃ ce paccuppanne na chandarāgappaṭibaddhaṃ hoti viññāṇaṃ, na chandarāgappaṭibaddhattā viññāṇassa na tadabhinandati, na tadabhinandanto paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati– evaṃ kho, āvuso, paccuppannesu dhammesu na saṃhīrati.
   285. “Yaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya …pe…
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   “Imassa kho ahaṃ, āvuso, bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa evaṃ vitthārena atthaṃ ājānāmi. Ākaṅkhamānā ca pana tumhe āyasmanto bhagavantaṃyeva upasaṅkamitvā etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, yathā vo bhagavā byākaroti tathā naṃ dhāreyyāthā”ti.
   Atha kho te bhikkhū āyasmato mahākaccānassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā uṭṭhāyāsanā yena bhagavā tenupasaṅkamiṃsu; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdiṃsu. Ekamantaṃ nisinnā kho te bhikkhū bhagavantaṃ etadavocuṃ– “yaṃ kho no, bhante, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya …pe…
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   Tesaṃ no, bhante, amhākaṃ, acirapakkantassa bhagavato, etadahosi – “idaṃ kho no, āvuso, bhagavā saṃkhittena uddesaṃ uddisitvā vitthārena atthaṃ avibhajitvā uṭṭhāyāsanā vihāraṃ paviṭṭho–
   “Atītaṃ nānvāgameyya, nappaṭikaṅkhe anāgataṃ;
   Yadatītaṃ pahīnaṃ taṃ, appattañca anāgataṃ.
   “Paccuppannañca yo dhammaṃ, tattha tattha vipassati;
   Asaṃhīraṃ asaṃkuppaṃ, taṃ vidvā manubrūhaye.
   “Ajjeva kiccamātappaṃ, ko jaññā maraṇaṃ suve;
   Na hi no saṅgaraṃ tena, mahāsenena maccunā.
   “Evaṃ vihāriṃ ātāpiṃ, ahorattamatanditaṃ;
   Taṃ ve bhaddekarattoti, santo ācikkhate munī”ti.
   “‘Ko nu kho imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajeyyā’ti? Tesaṃ no, bhante, amhākaṃ etadahosi– ‘ayaṃ kho āyasmā mahākaccāno satthu ceva saṃvaṇṇito sambhāvito ca viññūnaṃ sabrahmacārīnaṃ. Pahoti cāyasmā mahākaccāno imassa bhagavatā saṃkhittena uddesassa uddiṭṭhassa vitthārena atthaṃ avibhattassa vitthārena atthaṃ vibhajituṃ. Yaṃnūna mayaṃ yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkameyyāma; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipuccheyyāmā’ti. Atha kho mayaṃ, bhante, yenāyasmā mahākaccāno tenupasaṅkamimha; upasaṅkamitvā āyasmantaṃ mahākaccānaṃ etamatthaṃ paṭipucchimha. Tesaṃ no, bhante, āyasmatā mahākaccānena imehi ākārehi imehi padehi imehi byañjanehi attho vibhatto”ti.
   “Paṇḍito, bhikkhave, mahākaccāno; mahāpañño, bhikkhave mahākaccāno. Maṃ cepi tumhe, bhikkhave, etamatthaṃ paṭipuccheyyātha, ahampi taṃ evamevaṃ byākareyyaṃ yathā taṃ mahākaccānena byākataṃ. Eso, cevetassa attho. Evañca naṃ dhārethā”ti.
   Idamavoca bhagavā. Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
   Mahākaccānabhaddekarattasuttaṃ