本篇經文與《雜阿含經》第1141經、《別譯雜阿含經》第116經、巴利語聖典《相應部》第16、《相應部》第5經《Jiṇṇasuttaṃ》等諸多經文的內容完全相同。

    實在不得不讚嘆大迦葉尊者,不單是因為他終生奉持少欲知足的頭陀行,而是就算世尊未出現於世間,他也能憑自己的宿世善根波羅蜜與努力修成辟支佛,實在太了不起了!難怪世尊總是對大迦葉尊者特別禮遇與稱讚,因為這位大尊者實在值得人類與天神的尊敬與供養。

    最後,佛陀也在本經中提到:若頭陀行存在世間,我的教法亦當久住於世。假設正法在世,則能增益天道,三惡道便相對銷減,亦能使須陀洹、斯陀含、阿那含等三乘之道,皆存於世。」

善哉!~善哉!~善哉!

選譯自《增壹阿含經》

喬正一白話譯於西元2006/6/10八關齋戒日

重新修訂於西元2019/2/19農曆正月十五日元宵節布薩八關齋戒日

    我是這樣聽說的:

    當時佛陀與五百大比丘一起住在古印度羅閱城迦蘭陀竹園的精舍內。

    尊者大迦葉則住在森林裡,到了乞食的時間,他不擇貧富,一處一坐,終身不改變,或住在樹下,或露天而坐,或於空閑處修行,身穿五納衣,或持三衣,有時住在墳塚間,或日中一食,或正中午食,或奉行其他頭陀。

    但他年事已高,有一次用過餐後,來到一棵樹下修行禪定,出定後,起身,整理衣服,往世尊的住所走去。

    世尊從遠方看見迦葉走來,便喚道:「快點過來,迦葉。」

    迦葉便走到世尊面前,頭面禮足,然後退在一旁坐下。

    世尊勸說:「迦葉,你年事已高,身體已衰朽,你現在可以捨棄乞食法,甚至所有其他的頭陀行。你也可接受所有在家居士的邀請,並接受衣裳。」

    迦葉婉拒世尊的好意:「很對不起,世尊。對於這一點我不能遵從如來的指示。因為倘若如來不成無上正真道者,我則成辟支佛。然所有辟支佛終生都奉行阿練若(森林頭陀),到了乞食的時間,不擇貧富,一處一坐,終身不改變,或住在樹下,或露天而坐,或於空閑處修行,身穿五納衣,或持三衣,有時住在墳塚間,或日中一食,或正中午食,或奉行其他頭陀。

    如今我不敢捨棄過去所修習的方法,反去學習其他較舒適的修行方式。」

    世尊聽後大力稱讚迦葉:「善哉!善哉!迦葉,你對世人有很大的助益,度人無量,廣及一切天神及人類。何以如此?迦葉,若頭陀行存在世間,我的教法亦當久住於世。假設正法在世,則能增益天道,三惡道便相對銷減,亦能使須陀洹、斯陀含、阿那含等三乘之道,皆存於世。」

    佛陀向其他比丘宣告:「比丘們,你們所學皆當如迦葉所習。就是這樣,比丘們,當如此學習。」

    比丘們聽到佛陀上開說法,都心生歡喜,依法奉行。

 

原文:

(六) 聞如是。 一時。
佛在羅閱城迦蘭陀竹園所。與大比丘眾五百人俱。 爾時。
尊者大迦葉住阿練若。到時乞食。不擇貧富。一處一坐。
終不移易。樹下。露坐。或空閑處。著五納衣。
或持三衣。或在塚間。或時一食。或正中食。
或行頭陀。年高長大。爾時。尊者大迦葉食後。
便詣一樹下禪定。禪定已。從坐起。
整衣服。往至世尊所。 是時。世尊遙見迦葉來。
世尊告曰。善來。迦葉。 時。迦葉便至世尊所。
頭面禮足。在一面坐。 世尊告曰。迦葉。
汝今年高長大。志衰朽弊。汝今可捨乞食。
乃至諸頭陀行。亦可受諸長者請。并受衣裳。 迦葉對曰。
我今不從如來教。所以然者。
若當如來不成無上正真道者。我則成辟支佛。
然彼辟支佛盡行阿練若。到時乞食。不擇貧富。
一處一坐。終不移易。樹下。露坐。或空閑處。
著五納衣。或持三衣。或在塚間。或時一食。
或正中食。或行頭陀。如今不敢捨本所習。
更學餘行。 世尊告曰。善哉。善哉。迦葉。
多所饒益。度人無量。廣及一切。天.人得度。
所以然者。若。迦葉。此頭陀行在世者。
我法亦當久在於世。設法在世。益增天道。
三惡道便減。亦成須陀洹.斯陀含.阿那含三乘之道。
皆存於世。諸比丘。
所學皆當如迦葉所習。如是。諸比丘。當作是學。 爾時。
諸比丘聞佛所說。歡喜奉行

巴利語經文 
SN.16.5/ 5. Jiṇṇasuttaṃ 
   148. Evaṃ me sutaṃ …pe… rājagahe veḷuvane. Atha kho āyasmā mahākassapo yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. Ekamantaṃ nisinnaṃ kho āyasmantaṃ mahākassapaṃ bhagavā etadavoca– “jiṇṇosi dāni tvaṃ, kassapa, garukāni ca te imāni sāṇāni paṃsukūlāni nibbasanāni. Tasmātiha tvaṃ, kassapa, gahapatāni ceva cīvarāni dhārehi, nimantanāni ca bhuñjāhi, mama ca santike viharāhī”ti. 
   “Ahaṃ kho, bhante, dīgharattaṃ āraññiko ceva āraññikattassa ca vaṇṇavādī, piṇḍapātiko ceva piṇḍapātikattassa ca vaṇṇavādī, paṃsukūliko ceva paṃsukūlikattassa ca vaṇṇavādī, tecīvariko ceva tecīvarikattassa ca vaṇṇavādī, appiccho ceva appicchatāya ca vaṇṇavādī, santuṭṭho ceva santuṭṭhiyā ca vaṇṇavādī, pavivitto ceva pavivekassa ca vaṇṇavādī, asaṃsaṭṭho ceva asaṃsaggassa ca vaṇṇavādī, āraddhavīriyo ceva vīriyārambhassa ca vaṇṇavādī”ti. 
   “Kiṃ pana tvaṃ, kassapa, atthavasaṃ sampassamāno dīgharattaṃ āraññiko ceva āraññikattassa ca vaṇṇavādī, piṇḍapātiko ceva …pe… paṃsukūliko ceva… tecīvariko ceva… appiccho ceva… santuṭṭho ceva… pavivitto ceva… asaṃsaṭṭho ceva… āraddhavīriyo ceva vīriyārambhassa ca vaṇṇavādī”ti? 
   “Dve khvāhaṃ, bhante, atthavase sampassamāno dīgharattaṃ āraññiko ceva āraññikattassa ca vaṇṇavādī, piṇḍapātiko ceva …pe… paṃsukūliko ceva… tecīvariko ceva… appiccho ceva… santuṭṭho ceva… pavivitto ceva… asaṃsaṭṭho ceva… āraddhavīriyo ceva vīriyārambhassa ca vaṇṇavādī. Attano ca diṭṭhadhammasukhavihāraṃ sampassamāno, pacchimañca janataṃ anukampamāno– ‘appeva nāma pacchimā janatā diṭṭhānugatiṃ āpajjeyyuṃ’. ‘Ye kira te ahesuṃ buddhānubuddhasāvakā te dīgharattaṃ āraññikā ceva ahesuṃ āraññikattassa ca vaṇṇavādino …pe… piṇḍapātikā ceva ahesuṃ …pe… paṃsukūlikā ceva ahesuṃ… tecīvarikā ceva ahesuṃ… appicchā ceva ahesuṃ… santuṭṭhā ceva ahesuṃ… pavivittā ceva ahesuṃ… asaṃsaṭṭhā ceva ahesuṃ… āraddhavīriyā ceva ahesuṃ vīriyārambhassa ca vaṇṇavādino’ti. Te tathattāya paṭipajjissanti, tesaṃ taṃ bhavissati dīgharattaṃ hitāya sukhāya. 
   “Ime khvāhaṃ, bhante, dve atthavase sampassamāno dīgharattaṃ āraññiko ceva āraññikattassa ca vaṇṇavādī, piṇḍapātiko ceva …pe… paṃsukūliko ceva… tecīvariko ceva… appiccho ceva… santuṭṭho ceva… pavivitto ceva… asaṃsaṭṭho ceva… āraddhavīriyo ceva vīriyārambhassa ca vaṇṇavādī”ti. 
   “Sādhu sādhu, kassapa. Bahujanahitāya kira tvaṃ, kassapa, paṭipanno bahujanasukhāya lokānukampāya atthāya hitāya sukhāya devamanussānaṃ. Tasmātiha tvaṃ, kassapa, sāṇāni ceva paṃsukūlāni dhārehi nibbasanāni, piṇḍāya ca carāhi, araññe ca viharāhī”ti. Pañcamaṃ.