本經與巴利語聖典《相應部》第22經第5篇《Samādhisuttaṃ》的內容完全相同。

    本經也是佛陀教導我們如何內觀的一篇珍貴經文。內觀,就是內正思惟,這裡的思惟並不是思考、推理、判斷,而是如實觀照、觀察五蘊身心生滅無常的實相,也就是照見五蘊皆空,而此處的「空」並不是虛無、虛空,而是指「無我」、「無我所」。因為,如果五蘊是我、之中有我、之外另有一個我、或五蘊是我的一部分,那麼,我的外貌色蘊就不該變老醜,我應該可以青春永駐,我的身體應該可以一直健康,我應該天天開心、天天過新年,不會生氣憂鬱,然而,這些身心生滅的現象並不會如我所願,所以五蘊非我、非我所。

選譯自《雜阿含經》第65

喬正一白話譯於西元2020/7/28農曆六月初八布薩八關齋戒日

  我是這樣聽聞的:

    有一次,佛陀暫時住在古印度的舍衛國祇樹給孤獨園林。

    當時,世尊對諸比丘說:「你們應當經常修習方便禪思,把你們的心給寂靜下來,因為唯有把心給寂靜下來【止】,你們才能做到真正地向內心觀察【觀】。

    觀察什麼東西呢?簡單講,就是觀照五蘊身心的集【生、聚】與滅。比如說,如下觀照:

    這是色,這是色集【色的生起、緣起、聚集】,這是色滅;

    這是受,這是受集【受的生起、緣起、聚集】,這是受滅;

    這是想,這是想集【想的生起、緣起、聚集】,這是想滅;

    這是行,這是行集【行的生起、緣起、聚集】,這是行滅;

    這是識,這是識集【識的生起、緣起、聚集】,這是識滅;

    什麼是五蘊的【集】?姑且以受蘊為例。

    愚癡無聞的凡夫對於苦受、樂受、不苦不樂受等種種感受不能如實觀察這是受的集,受的滅,受的味【執著、陷溺】,受的後患,受的解脫出離;因為不能如實觀察的緣故,於是對受有了耽溺、陷溺而生執取,因【取】而緣【有】,因【有】而緣【生】,因【生】而緣老、病、死、憂、悲、惱、苦;如是,純大苦聚皆從【集】而生,以上,就是五蘊的【集】。

什麼是五蘊的【滅】?仍以受蘊為例。

多聞聖弟子對於苦受、樂受、不苦不樂受等皆能如實觀察受的集,受的滅,受的味【執著】,受的後患,受的解脫出離;因為能如實觀察的緣故,對於受的執著便自然消滅;因為執著已滅,故【取】滅;因為【取】滅故【有】滅;因為【有】滅故【生】滅;因為【生】滅故老、病、死、憂、悲、惱、苦滅;如是,純大苦聚皆悉得滅,以上便是五蘊的【滅】。

因此,比丘們,如果你們想成功觀照五蘊的集與滅,就應當經常修習方便禪思,把內心給寂靜下來,精勤方便,如實觀察五蘊的集與滅。」

當佛陀說完本經之後,諸比丘聽聞佛陀所說的法,都心生歡喜,並依法奉行。

 

原文/

雜阿含65

  如是我聞:
  一時,佛住舍衛國祇樹給孤獨園。
  爾時,世尊告諸比丘:
  「常當修習方便禪思,內寂其心,所以者何?
  比丘!常當修習方便禪思,內寂其心,如實觀察。
  云何如實觀察?
  此是色,此是色集,此是色滅;此是受………………識,此是識集,此是識滅。
  云何色集?受、想、行、識集?
  愚癡無聞凡夫於苦、樂、不苦不樂受不如實觀察此受集,受滅,受味,受患,受離;不如實觀察故,於受樂著生取,取緣有,有緣生,生緣老、病、死、憂、悲、惱、苦,如是,純大苦聚從集而生,是名色集,是名受、想、行、識集。
  云何色滅?受、想、行、識滅?
  多聞聖弟子受諸苦、樂、不苦不樂受如實觀察受集,受滅,受味,受患,受離;如實觀察故,於受樂著滅,著滅故取滅,取滅故有滅,有滅故生滅,生滅故老、病、死、憂、悲、惱、苦滅,如是,純大苦聚皆悉得滅,是名色滅;受、想、行、識滅。
  是故,比丘!常當修習方便禪思,內寂其心。
  比丘!禪思住,內寂其心,精勤方便,如實觀察。」
  佛說此經已,諸比丘聞佛所說,歡喜奉行。

 

巴利語經文/

SN.22.5/(5). Samādhisuttaṃ
   5. Evaṃ me sutaṃ– ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme. Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi– “bhikkhavo”ti. “Bhadante”ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ. Bhagavā etadavoca– “samādhiṃ, bhikkhave, bhāvetha; samāhito, bhikkhave, bhikkhu yathābhūtaṃ pajānāti. Kiñca yathābhūtaṃ pajānāti? Rūpassa samudayañca atthaṅgamañca, vedanāya samudayañca atthaṅgamañca saññāya samudayañca atthaṅgamañca, saṅkhārānaṃ samudayañca atthaṅgamañca, viññāṇassa samudayañca atthaṅgamañca”.
   “Ko ca, bhikkhave, rūpassa samudayo, ko vedanāya samudayo, ko saññāya samudayo, ko saṅkhārānaṃ samudayo, ko viññāṇassa samudayo? Idha, bhikkhave, bhikkhu abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati.
   “Kiñca abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati? Rūpaṃ abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa rūpaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī. Yā rūpe nandī tadupādānaṃ. Tassupādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā sambhavanti. Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
   “Vedanaṃ abhinandati …pe… saññaṃ abhinandati… saṅkhāre abhinandati… viññāṇaṃ abhinandati abhivadati ajjhosāya tiṭṭhati. Tassa viññāṇaṃ abhinandato abhivadato ajjhosāya tiṭṭhato uppajjati nandī. Yā viññāṇe nandī tadupādānaṃ. Tassupādānapaccayā bhavo; bhavapaccayā jāti; jātipaccayā …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa samudayo hoti.
   “Ayaṃ, bhikkhave, rūpassa samudayo; ayaṃ vedanāya samudayo; ayaṃ saññāya samudayo; ayaṃ saṅkhārānaṃ samudayo; ayaṃ viññāṇassa samudayo.
   “Ko ca, bhikkhave, rūpassa atthaṅgamo, ko vedanāya… ko saññāya… ko saṅkhārānaṃ… ko viññāṇassa atthaṅgamo?
   Idha, bhikkhave, nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
   “Kiñca nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati? Rūpaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa rūpaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā rūpe nandī sā nirujjhati. Tassa nandīnirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   “Vedanaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa vedanaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosā tiṭṭhato yā vedanāya nandī sā nirujjhati. Tassa nandīnirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   “Saññaṃ nābhinandati …pe… saṅkhāre nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa saṅkhāre anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā saṅkhāresu nandī sā nirujjhati. Tassa nandīnirodhā upādānanirodho; upādānanirodhā bhavanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   “Viññāṇaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati. Tassa viññāṇaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā viññāṇe nandī sā nirujjhati. Tassa nandīnirodhā upādānanirodho …pe… evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
   “Ayaṃ bhikkhave, rūpassa atthaṅgamo, ayaṃ vedanāya atthaṅgamo, ayaṃ saññāya atthaṅgamo, ayaṃ saṅkhārānaṃ atthaṅgamo, ayaṃ viññāṇassa atthaṅgamo”ti. Pañcamaṃ.